reklama

Demokracia v súčasnej dobe alebo tiež treba konečne zmenu 1/2

Na úvod mojich myšlienok by som sa rad predstavil. Nie som ekonóm, nie som ani analytik, dokonca nie som ani finančný poradca, politik a ani hovorca žiadnej politickej strany.  Kto teda som a prečo tu vôbec idem otravovať ?  Najprv sa pokúsim v rýchlosti zodpovedať prvú otázku. Som obyčajný, 27 ročný, mladý muž, ktorý pred rokom dokončil vysokú školu a snažil sa zaradiť do nasej "super" spoločnosti. Môj myšlienkový posun je bližšie rozpísaný v mojich predchádzajúcich príspevkoch - kto ma záujem môže sa "pobaviť". Moje príspevky nesú motivujúci charakter. Tento však bude značne odlišný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Už asi týždeň sa vnútorné prehováram, aby som sa k téme euro, eurozóna a v neposlednom rade euroval - čo je správne a čo nie, kto za čo môže, nevyjadroval. Povedal som si, že je to zbytočné, čo s tým viem spraviť ? Nič ... Kto bude riešiť myšlienky mediálne neznámej osoby ? Bude to iba vystrel do tmy?

Moja súčasná odpoveď je: No a čo! Veď toto je môj názor - toto je demokracia!

Pomaličky sa dostávame k druhej otázke, prečo teda píšem a hlavne, čo také dôležité idem svetu vykričať. Svetu nič. Som mladý človek, ktorý žije v tomto štáte, takže nasledujúce riadky by som chcel predovšetkým smerovať mladým ľuďom žijúcim na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na tom, že situácia na Slovensku nie je vôbec dobrá, sa asi zhodneme všetci, ktorí sa v mojom príspevku dostali až k tejto vete. Kde prídem, tam sa nadáva: na všetkých, na každú oblasť - na dôchodky, na zdravotníctvo, na školstvo. A výsledok ?! Asi u nás naozaj nič dobre nefunguje - konštatovanie. Posledné dni ma dosť agresívne vyprovokovali k týmto mojim skromným postojom, a to som sa snažil byť k otázke politiky maximálne pasívny. Avšak ako vidím, už sa nejedná len o politiku a vnútroštátne harašenie opozície a koalície, resp. hľadanie čierneho Petra. Pani a dámy, slečny (po vzhliadnutí zasadnutia parlamentu ku otázke navýšenia eurovalu aj chlapci a dievčaťa)... tu ide naozaj o našu - SLOVENSKÚ budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Drahí bratia a sestry - v skutočnosti nám už nejde o guličky, ale o miliardy nášho spoločného dlhu. Môže mi teda niekto vysvetliť, prečo sme takí pokojní ? Prečo nám je to všetkým jedno ? Prečo sa nikto z nás nedožadoval referenda ohľadom navýšenia eurovalu ? Prečo nám táto možnosť poskytnutá nebola ? Ako je možné, že pár ľudí si dovolí nás zadlžiť na poriadne dlhú dobu, keď už 46%-tný dlh mame ? Sme na tom naozaj tak výborné ? Asi áno, veď naše dôchodky už vyššie asi ani nemôžu byť, čiže investícia do dlhu je veľmi príťažlivá voľba najmä pre nás mladých, no nie !? Prečo sa nikto nepýta na konkrétne čísla? Veď sme vzdelaný národ. Hmmmm ..... Patetické, čo ? Nie, neobjavil som Ameriku, ale začína ma požierať vnútorná zlosť. Keď si predstavím, ako naši predkovia tvrdo bojovali za našu budúcnosť a my sa takto jednoducho vzdávame a púšťame za obraty nášho štátu partu ľudí spoza hraníc, ktorí o nás nevedia nič, o nasej kultúre, o našich zvykov .... prosto nič. Vedia len brať - máte pocit, že majú z čoho ? Podľa môjho laického pohľadu určite NIE. Viete čo je na tom to najsmiešnejšie ? My vlastne rozdávame a zároveň zväčšujeme dlh ... a to sa nebavíme o presných číslach. Začínam si myslieť, že sme národ flegmatikov. Ak nás nezaujíma naša existencia, pokúsme sa pozrieť na súčasnú dobu očami našich detí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepopálili sme sa už v histórii zopár krát ? Nestačilo nám to ?

Z vlastnej iniciatívy Vás vyzývam: začnite pátrať po informáciách a hlavne premýšľať. V zahraničí sa o nás hovorí ako o nejednotnom národe - závistlivom, nenásytnom. Ako o malej rybe, ktorá sa snaží svojim demokratickým pohľadom mútiť vodu eurozóny. Podľa nich nie sme vôbec rovnocenný partner EÚ... Naozaj sa ideme znova iba prispôsobovať a skrývať sa za vymyslených strašiakov ? Zoberme si príklad zo Švédska, Dánska, Česka alebo Veľkej Británie, kde ľuďom nie je ich budúcnosť ľahostajná. Pozrime sa bližšie na Fínov. Sme azda horší ? Ja tvrdím, že nie . Podľa histórie sme veľmi silný, bojovný národ, ktorý i napriek utláčaniu dokázal vzdorovať a rozhodnúť v duchu slobody a demokracie. Prečo nechceme vidieť túto pravdu ? Pomaly, ale určíte sa vzdávame nášho štátu, našej národnosti. Veľký hráči ako Nemecko a Francúzsko môžu porušovať medzinárodné dohody a my už ani nemôžeme dať najavo náš názor ? Som znechutený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Argumenty okolia sú veľmi jednoduché, je taká doba, čo už ... To vážne ? Prestaňme sa vyhovárať a začnime vytvárať hodnoty, ktoré tu budú aj po nás. Nemyslím si, že dlh bude pekná vizitka.

Nemusíte so mnou súhlasiť, môžete mať odlišné postoje a ak som niekoho mojim sebavyprokovaním urazil - úprimne sa ospravedlňujem, avšak potreboval som to zo seba dostať a vďaka Bohu, svoj názor zatiaľ ešte stále vyjadriť môžem, čo si nesmierne cením. Poprosím Vás o seriózne komentáre a ak si trúfate, tak aj o vaše postrehy a odporúčania pre zlepšenie súčasnej situácie, poďme za náš štát "bojovať" spolu.

Myšlienka na záver:

Kedysi by som ruku do ohňa za tvrdenie, že naším ľuďom, je už úplne všetko jedno. Naproti tomu súčasná doba začína otvárať oči hlavne mladým ľuďom, čo je veľmi pozitívne, ale nestačí to. Krútenie hlavou ešte nikomu nepomohlo. Treba si uvedomiť, že o pár rokov budeme svedkami našich súčasných rozhodnutí a je len na zvážení každého jedného z nás, či sme s nimi momentálne spokojní.

Juraj Švancár

Juraj Švancár

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sme to, čo sú naše činy, nie to, čo naše činy boli. Sme silní, keď robíme naše činy silnejšími, opakovane. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu