Štát Ťa miluje, snaž sa tomu veriť .....

Autor: Juraj Švancár | 15.3.2013 o 11:27 | (upravené 15.3.2013 o 14:29) Karma článku: 16,20 | Prečítané:  754x

Nechcem nikoho z Vás oberať o Váš drahocenný čas, avšak potrebujem sa vykričať. To, že žijeme v štáte, v ktorom je veľmi veľa problémov, škandálov, afér a pod. som si zvykol, ako každý z nás. Väčšina to buď odignorujete slovami, oni majú väčšie konexie, majú prachy, musíme byť ticho. Budiš ... , i keď s týmto pohľadom sa osobne nestotožňujem alebo sú potom ďalší, ktorí vedia o všetkom, všetko by zmenili, tam toho by určite nevolili a keď príde k bodu zlomu, všetko je po starom.... Ok.

 

To, že sú z 90 % na Slovensku katastrofálne služby, kdekoľvek, kde sa pozriete, to už vo mne začína  vrieť, troška. Ale samozrejme OK .... nádherný prístup zo strany, predávajúcich, obsluhujúcich atď., nepáči sa ti ?, tak u nás nekupuj, choď sa najesť inde, toto nám taktiež všetkým vyhovuje, o kvalite produktov radšej písať nejdem. Viď napríklad včerajšok, bol som v jednom „ super reklamovanom obchodíku“ s takým ujom v čiapke, kde som si kupoval iba 25 kilové vrecko omietky, prídem ku pokladni, pani si tam sedí, kuká na mňa, že čo tam chcem, potom ‘’plná ochoty“odsekne, nech jej ho nadvihnem z košíka, lebo ona naň zo stoličky nedočiahne, to nehovorím, že by mala stáť, keď už som v stavebninách a v ruke má ručný skener – tutovka.

Ok. Toto všetko sa má dotýka len okrajovo. Poďme ďalej.

V bankách nám tlačia produkty, ktoré vôbec nepotrebujeme, u lekára dostanete lieky, ktoré Vám skôr pohoršia ako polepšia (čím drahšie, tým lepšie), jeme veci, ktoré nám škodia, ktoré nám vyvolávajú ďalší hlad, chodíme do práce, lebo tak je to správne, musíme byť ticho, lebo keby sme niečo povedali, tak nás vyhodia, nahradia, umlčia .... Dôchodok ? Smiech ....

Keď poukážeme na problém, stanú sa z nás nepriatelia štátu. Keď ukážeme riešenia, existuje zrazu tucet ďalších, lepších ....drahších.....

Chcete si kúpiť dom alebo byt ? Samozrejme na to nemáte, musíme si ísť požičať, krásny cyklus. Hypotéka – práca – peniaze – spánok a ráno znova. Nepríde Vám to smiešne ? ...

Z práce domov, užívate si tú trošku času s rodinou, kde začnete premýšľať nad ďalším progresom, že musíte niečo podniknúť, lebo takto sa to ďalej nedá, musíte to zmeniť, nápad, motivácia, ráno začnem... O pár dni podnikáte, riskujete, ale robíte niečo, čo Vás baví, máte víziu, super pocit. Žiaľ len chvíľkový .... pár týždňov pominulo a zrazu vidíte, že znova je všetko úplne ináč. Štátu sa nepáči, že robíte niečo o čom nevie, že on z toho nič nemá, prichádzajú ďalšie polená pod kolená. Hmmmm .... nádherná irónia.

Počúvate aj vy priateľov, ako sa im páči za hranicami, aký je tam iný život ... Vaša odpoveď ... ale toto je naša zem predsa, prečo ísť preč, ty už nie si Slovák .... nie si normálny.

Prečo toto všetko píšem ?

Zhruba 3 roky dozadu sme išli bývať do nádherného podnájmu. Teraz to vnímam ako perníkovú chalúpku. Po pár týždňoch sme pochopili, že sa nachádzame v obydlí ‘’perfektného čistokrvného Slováka‘‘.  Žiaden róm, černoch alebo maďar. Milý pánko bielej pleti, Slováčisko ako repa. Po určitom čase sme sa mu pekne snažili vysvetliť, že veci ako zákaz návštev, či stála kontrola v priestore, ktorý je určený na prenájom a postupne sa zvyšujúca šikania, nie sú veci, ktoré sa nám páčia a zvyšujú u nás pocit domova. (Určite máte všetci pravdu, ktorí si povedia, že každá minca ma 2 strany, avšak toto je ta moja).Samozrejme sme ľudia, veci vieme predsa riešiť, o to viac, keď ide o staršieho pána, ktorý má mnoho skúsenosti. V ten večer sme boli slovne napadnutí a vyhodení na ulicu. Poviete si, do prčíc ... to fakt ? Voláte známemu, ktorý Vám povie, zavolaj na neho políciu, nech spravia zápis. Políciu ? Si normálny, veď sme predsa ľudia, nebudeme vyrábať ďalšie problémy ... Tak nás vyhodil, chvála bohu to už máme za sebou, život ide ďalej. O pár dní už bývate inde, ste spokojní, lebo tu je to už lepšie a z predošlej skúsenosti si pomaličky začínate robiť srandu, lebo viete že to už nadobro skončilo. Samozrejme sme na Slovensku, v štáte nekonečných možností. Po 3 mesiacoch nám prišiel platobný rozkaz, z ktorého vyrástli súdne pojednávania. Vraj sme odišli a nikomu nič nepovedali, milý ujo bol náš najlepší kamarát, on by ani muche neublížil. Začnete rozmýšľať, či nežijete zlý sen. Veď viete, že to bolo úplne ináč, ujo má právnika, prečo ? Veď tvrdí, že sa s nami priatelil. O právnych veciach samozrejme neviete nič, chcete sa brániť, lebo poznáte pravdu, začnete si platiť právnika aj VY, aj keď ide o malú sumu, chcete spravodlivosť, lebo viete, že je systém chorý a nechce byť ďalší v poradí, čo si povedal, že nič nezmôže.  Súd trvá skoro 3 roky, okres, kraj, okres, cestujete, opakujete sa, dobíjate sa pravdy. Právnik Vás povzbudzuje slovami, že pravda je na Vašej strane. Cítite, že robíte dobrú vec. Zrazu blik, prišiel list. Prečo je rozhodnutie okresného súdu v môj neprospech ? Čo sa deje. .. Tak sa odvoláte, lebo to takto skončiť nemôže. Svet je spravodlivý ... Ubehne pár mesiacov, prišiel Vám rozsudok z kraja, v ktorom stojí: Ujo je v práve a vy ste ten zlý.... To VY ste ten, čo spravil chybu a teraz za ňu bude  platiť. Z pár tisíc sú desiatky tisíc. Každé ráno sa v zrkadle stretávate nahý so svojím odrazom, so zapáleným vnútrom, ktoré chcelo bojovať o nápravu, chcelo dokázať svojmu okoliu, že pravda je domôžiteľná.  Výsledok ... ? Obrovské znechutenie. Pomaličky začínate chápať ľudí, ktorým sa páči na miestach, kde systémy fungujú. Postupne rozmýšľate nad možným odchodom aj VY sám, pokiaľ ešte nemáte na nohe guľu s reťazou a nápisom, ty už odísť nemôžeš. Ocitáte sa na križovatke medzi dvoma možnosťami, zaradím sa medzi krásne biele ovečky alebo odídem, lebo na Slovensku neexistuje vízia spojenia sa ľudu za správnu vec, lebo Slováci zabudli na to, že ich predkovia boli neskrotné levy. Súčasná situácia národa z môjho pohľadu hovorí o levoch, ktoré sa samé idú zaradiť do radu, kde čakajú na svoje ovčie zvončeky.

 

Ďakujem, že ste sa dočítali až tu. Pokiaľ máte akýkoľvek nápad a chuť bojovať, spojiť sa a zmeniť tento systém, tak ste ma nesmierne potešili, lebo presne kvôli Vám som napísal tuto moju negatívnu skúsenosť. Aby ste vedeli, že nie ste sám/a. Je nás viac, ktorí odísť ešte nechcú a rovnako nechcú cingať po uliciach Slovenska.  Prajem Vám príjemný zvyšok dňa. Dúfam, že onedlho sa džbán začne prelievať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?